Transsibírska magistrála alebo Rusko vlakom

Transsiberian Railway
Mapa Transsibu (Stefan Ertmann & Lokal Profil/Wikimedia Commons/CC BY-SA 2.5)

Výpravná Transsibírska magistrála, spájajúca Moskvu s ruským Pacifikom, býva často s dĺžkou 9289 km považovaná za najdlhšie železničné spojene našej modrej planéty.

Cestovné lístky nielen na Transsibírsku magistrálu
Druhy vlakov v rámci ruskej železničnej siete
Cestovné triedy Ruských železníc na Transsibe
Víza do Ruskej federácie
Ubytovanie nielen na Transsibe
Letenky do Ruska i ruské vnútroštátne letenky
Odporúčaná literatúra pre plánovanie Transsibu
Transsibírska magistrála (hlavná vetva)
Alternatívy pokračovania Transsibu
Cestovateľské ciele nielen na Transsibe
Moskva
Jekaterinburg a Ural
Novosibirsk a Altaj
Bajkal
Blagoveščensk a Amurská oblasť
Vladivostok
Bajkalsko-amurská magistrála a Sachalin
Jakutská republika (Sacha)
Petrohrad
Archangelská oblasť

Transsibírska magistrála však zvedavým cestovateľom núka omnoho viac ako “klasickú” trasu z Moskvy do Vladivostoku – ďalšie vetvy Transsibu Vás zavedú i do Mongolska či do Číny.

Praktické informácie

Cestovné lístky

Ako kupovať lístky nielen na Transsibírsku magistrálu

Pohyb cien lístkov v rámci sezónnosti

Ruské železnice (RZD) pri (pred)predaji cestovných lístkov vo všeobecnosti pracujú so systémom koeficientov (aj v závislosti od jednotlivých cestovných tried), kedy priemerné ceny nájdeme predovšetkým v priebehu mája a septembra.

V období s najvyšším dopytom po cestovaní, t.j. v letných mesiacoch (cca od začiatku júna do začiatku septembra) bude potrebné rátať s akýmsi sezónnym príplatkom.

Naopak najnižšie sumy Vás očakávajú v chladnejšom období (zhruba od októbra do apríla).

Polovičnú zľavu pre cesty (každoročne) v priebehu 8. a 9. mája pravdepodobne v rámci vnútroštátnych tras diaľkovejšieho charakteru prakticky nevyužijete.

Otváranie rezervácií

Rezervácie sa oficiálne otvárajú (v prípade RZD) 45 dní pred odchodom pri vnútroštátnych lístkoch (cez partnerskú agentúru možno itinerár neoficiálne zabezpečiť i skôr).

Pri medzinárodných trasách sa dajú rezervácie uskutočniť až 60 dní pred predpokladaným začiatkom cesty (s odlišnými pravidlami na čínskych a mongolských úsekov Transsibu).

Lístky sa odporúča rezervovať v čase od 45 do 30 dní pred začiatkom cestovania, kedy bude najvyššia pravdepodobnosť na získanie najvýhodnejšej ceny.

Transsiberian Railway
Schéma RŽD s Transsibom (zelená) a BAM (hnedá) (Voland77/Wikimedia Commons/CC0)

V nasledujúcich riadkoch si skúsime trošku bližšie priblížiť výhody i nevýhody na niektorých (odporúčaných) predajných kanálov cestovných lístkov (nielen) na Transsibírsku magistrálu.

Ruské železnice (RZD) – bohužiaľ v tejto chvíli reálne (viacmenej) nevyužiteľné
Železničná spoločnosť (ZSSK) – využiteľnosť na vybrané spojenia
Real Russia/All Russian Trains – vysoká miera využiteľnosti


Ruské železnice (RZD)

RZD ako hlavný prevádzkovateľ miestnej železničnej siete patria s dĺžkou trás 86 tisíc km k jedným z najväčších transportných spoločností na svete.

Za zmienku stojí, že aktuálne má RZD rozpracovaných pár ambicióznych projektoch v náročných klimatických podmienkach (ako napr. Amursko-jakutská magistrála budovaná prevažne na permafroste v najväčšom ruskom regióne – v Jakutskej republike).

S ohľadom na rezerváciu cestovných lístkov, v teoretickej rovine možno vyhľadať i oceniť veľkú časť požadovaných (najmä vnútroštátnych) spojení aj priamo na webe spoločnosti. Z praktického hľadiska však narážame v tomto prípade v zásade na dva hlavné problémy.

Prvým z nich bude aktuálna neakceptácia niektorých najbežnejšie používaných svetových platobných kariet (pravdepodobne vzhľadom na určité politicko-obchodné embargá).

Druhým nedostatkom môže byť reálna nedostupnosť tých najobľúbenejších trás Transsibu (kedy veľká časť najpopulárnejších spojení môže byť vypredaná aj týždne dopredu i z dôvodu veľkoobchodného predaja najväčším zákazníkom RZD).

Do tretice – väčšina cestovateľov takisto zrejme preferuje plánovanie ciest v určitom časovom predstihu s istou dávkou predstavy svojho hlavného itinerára – a predovšetkým určitej istoty vzhľadom na plánovanie ďalších súvisiacich aktivít ako leteniek (do Ruska či po Rusku), administratívnych formalít v podobe víz či rezervácií ubytovania.


Železničná spoločnosť (ZSSK)

ZSSK môže poslúžiť v rámci predaja vo svojich vybraných pokladniach venujúcim sa aj zahraničnému predaju (na základe miniprieskumu z júna 2015) nielen trasami vedúcimi zo Slovenska (z Bratislavy) do Moskvy, ale i z ruskej metropoly ďalej na východ krajiny.

Hodiť sa môžu aj spojenia z moskovskej Jaroslavskej stanice do hlavných uzlov Transsibu – z Moskvy do Vladivostoku za 283 EUR alebo do Irkutsku za 210 EUR (v 2. triede).

Na isté obmedzenia systému (t.j nemožnosť rezervácie) sme však naopak narazili pri vnútroštátnych spojoch v rámci samotnej Ruskej republiky, ktoré nezačínali v Moskve (Irkutsk – Vladivostok, Irkutsk – Moskva, Vladivostok – Irkutsk).

Rovnako nebolo možné kúpiť pri spojeniach v rámci Ruska ani cestovné lístky na inú ako 2. triedu (t.j. na komfortnejšiu 2-miestnu 1. triedu či na cenovo výhodnejšiu 3. triedu “plackart”).


Real Russia

Real Russia (All Russian Trains) – partnerská britsko-ruská spoločnosť sa môže popýšiť prepracovaným rezervačným systémom umožňujúcim nákup vnútroštátnych i medzinárodných cestovných lístkov smerujúcich z/do Ruska (i z/do sterdnej Európy).

K ďalším výhodám možno zaradiť alternatívu tzv. multi-city rezervácií s možnosťou nastavenia dĺžky zastávky v jednotlivých cestovateľských cieľoch na Transsibírskej magistrále.

V prípade nákupu lístkov cez tento predajný kanál ponúka Real Russia bezplatnú vízovú podporu, ktorá pri vybavovaní ruských víz istotne môže padnúť vhod.

Aj z tohto (t.j. vízového) hľadiska to pri celkovej kalkulácii nákladov na Transsib môže byť práve tá najvhodnejšia alternatíva výberu, ktorú si trošku podrobnejšie rozoberáme nižšie.

Cestovné lístky na Transsibírsku magistrálu

Transsibírska magistrála – hlavná vetva Transsibu z Moskvy do Vladivostoku
Transmongolská magistrála – z Moskvy do Pekingu popri Bajkale a cez Ulanbátar
Transmandžuské magistrála – z Moskvy do Pekingu popri Bajkale cez Čitu a Harbin

V rámci všetkých troch hlavných trás Transsibu možno použiť vyhľadávač Real Russia/All Russian Trains s výberom dĺžky zastavenia v jednotlivých mestách po ceste:

– zvolíme si konkrétnu vetvu (napr. “Trans-Siberian”)
– vyberieme začiatočnú a koncovú stanicu (napr. z Moskvy do Vladivostoku)
– určíme dátum začiatku cesty (napr. 02.09.2015)
– vyberieme menu (napr. EUR)
– odošleme požiadavku na hľadanie (“Start my journey!”)
_____________________________________________________________________

________________________________________________________________________

V ďalšom kroku po presmerovaní na stránku Real Russia/All Russian Trains získame možnosť nastavenia dĺžky zastávok po ceste (napr. medzi Moskvou a Vladivostokom):

– nastavenie požadovanej trasy bude prevzaté (napr. z Moskvy do Vladivostoku)
– označíme dĺžku zastávkok (napr. Jekaterinburg – 1 deň, Irkutsk – 1 deň, Ulan-Ude 1 deň)
– odošleme požiadavku na vyhľadanie spojení (“Search for available trains”)
– zobrazí sa trasa (napr. Moskva – Jekaterinburg – Irkutsk – Ulan-Ude – Vladivostok)
– zadáme vlakové spojenia na jednotlivé segmenty (napr. Moskva – Jekaterinburg, atď.)
– získame celkovú cenu (prakticky niekoľko samostatných cestovných lístkov)

Príklad spomínaného cestovného itinerára pre Transsibírsku magistrálu (3. trieda):
Moskva – Jekaterinburg za 61 EUR (02.09.-03.09.2015 13:20-18:01 118E 26:41 hod)
Jekaterinburg – Irkutsk za 109 EUR (04.09.-07.09.2015 22:21-08:28 070Ч 55:07 hod)
Irkutsk – Ulan-Ude za 29 EUR (08.09.-08.09.2015 08:35-16:32 012У 07:57 hod)
Ulan-Ude – Vladivostok za 115 EUR (09.09.-12.09.2015 06:35-03:17 100Э 66:42 hod)

Skúsme si trochu viac priblížiť ceny cestovných lístkov na jednotlivých trasách Transsibu, majúce skôr orientačný charakter vzhľadom na závislosť od cestovného obdobia (sezónnosť).


Transsibírska magistrála (orientačné ceny na september 2015)

Moskva – Vladimir od 14 EUR
Moskva – Nižný Novgorod od 18 EUR
Moskva – Kirov od 24 EUR
Moskva – Perm od 50 EUR
Moskva – Jekaterinburg od 61 EUR
Moskva – Tjumen od 67 EUR
Moskva – Omsk od 85 EUR
Moskva – Novosibirsk od 102 EUR
Moskva – Krasnojarsk od 127 EUR
Moskva – Taishet od 134 EUR
Moskva – Irkutsk od 149 EUR
Moskva – Ulan-Ude od 154 EUR
Moskva – Belogorsk od 179 EUR
Moskva – Chabarovsk od 190 EUR
Moskva – Vladivostok od 200 EUR

Vladivostok – Chabarovsk od 21 EUR
Vladivostok – Belogorsk od 56 EUR
Vladivostok – Ulan-Ude od 115 EUR
Vladivostok – Irkutsk od 130 EUR
Vladivostok – Taishet od 138 EUR
Vladivostok – Krasnojarsk od 142 EUR
Vladivostok – Novosibirsk od 155 EUR
Vladivostok – Omsk od 163 EUR
Vladivostok – Tyumen od 173 EUR
Vladivostok – Jekaterinburg od 174 EUR
Vladivostok – Perm od 179 EUR
Vladivostok – Kirov od 190 EUR
Vladivostok – Moskva od 200 EUR

Irkutsk – Ulan-Ude od 27 EUR
Irkutsk – Belogorsk od 87 EUR
Irkutsk – Chabarovsk od 109 EUR
Irkutsk – Vladivostok od 130 EUR

Irkutsk – Krasnojarsk od 47 EUR
Irkutsk – Novosibirsk od 67 EUR
Irkutsk – Tjumen od 103 EUR
Irkutsk – Jekaterinburg od 115 EUR
Irkutsk – Perm od 127 EUR
Irkutsk – Moskva od 150 EUR


Transmongolská magistrála (orientačné ceny na september 2015)

Moskva – Ulanbátar od 345 EUR
Moskva – Peking od 625 EUR

Irkutsk – Ulanbátar od 145 EUR
Irkutsk – Peking od 352 EUR

Ulan-Ude – Ulanbátar od 102 EUR
Ulan-Ude – Peking od 301 EUR

Ulanbátar – Peking od 140 EUR

Peking – Ulanbátar od 315 EUR
Peking – Moskva od 813 EUR

Ulanbátar – Ulan-Ude od 60 EUR
Ulanbátar – Irkutsk od 78 EUR
Ulanbátar – Moskva od 274 EUR


Transmandžuská magistrála (orientačné ceny na september 2015)

Moskva – Čita od 159 EUR
Moskva – Harbin od 595 EUR
Moskva – Shenyang od 621 EUR
Moskva – Peking od 694 EUR

Peking – Harbin od 49 EUR
Peking – Čita od 246 EUR

Ruské vnútroštátne a medzinárodné cestovné lístky

Medzinárodné cestovné lístky – do Ruska nielen z východnej a strednej Európy
Vnútroštátne cestovné lístky – vlakom po Rusku nielen Transsibírskou magistrálou

Popri už avizovanej možnosti kúpy cestovných lístkov na Transsib aj s alternatívou zvolenia jednotlivých dlhších zastávok (“stop overov”) pri ceste po “magistrále” máte príležitosť opäť využiť podobný vyhľadávač Real Russia/All Russian Trains – v tomto konkrétnom prípade na rezerváciu jednoduchých “point-to-point” cestovných lístkov z “A” do “B”.

Možno počítať s ponukou priamych spojení nielen v rámci Ruska, ďalších (zahraničných) vetiev Transsibu, bývalých štátov SNŠ, ale aj niektorých krajín východnej a strednej Európy.

________________________________________________________________________

________________________________________________________________________


Medzinárodné lístky

Okrem už skôr spomínaných cestovných lístkov na ďalšie zahraničné vetvy Transsibu ako Transmongolská magistrála či Transmandžuská magistrála smerujúce do čínskeho Pekingu (cez mongolský Ulanbátar, resp. cez Mandžusko) istotne za zmienku stojí vcelku zaujímavá ponuka medzinárodných cestovných lístkov (nielen) do krajín bývalého sovietskeho bloku.

Za rozumný peniaz sa dostanete do Moskvy priamym spojením aj z ukrajinského Ľvova. Padnúť vhod môže i železničná trasa z ruskej metropoly do kazašských Almaty a Astana.

Skúsme sa teda trochu bližšie pozrieť na orientačné ceny vybraných cestovných lístkov na medzinárodných trasách (sumy udávané v zátvorke sa vzťahujú na opačný smer).

Ukrajina
Kyjev – Moskva od 37 EUR (78 EUR)
Dnepropetrovsk – Moskva od 44 EUR (93 EUR)
Ľvov – Moskva od 47 EUR (40 EUR)
Odessa – Moskva od 55 EUR (50 EUR)
Charkov – Moskva od 98 EUR (25 EUR)

Bielorusko
Minsk – Moskva od 42 EUR (42 EUR)

Maďarsko
Budapešť – Moskva od 128 EUR (128 EUR)

Lotyšsko
Riga – Moskva od 67 EUR (od 68 EUR)

Estónsko
Talinn – Moskva od 72 EUR (od 74 EUR)

Litva
Vilnius – Moskva od 117 EUR (90 EUR)

Fínsko
Helsinki – Moskva od 128 EUR (108 EUR)

Poľsko
Varšava – Moskva od 166 EUR (116 EUR)

Kazachstan
Almaty – Moskva od 190 EUR (210 EUR)
Astana – Moskva od 201 EUR (201 EUR)

Nemecko
Berlín – Moskva od 244 EUR (244 EUR)

Mongolsko
Ulanbátar – Moskva od 274 EUR (345 EUR)

Uzbekistan
Taškent – Moskva od 328 EUR (319 EUR)

Čína
Peking – Moskva od 813 EUR (623 EUR)


Vnútroštátne lístky

V rámci cestovania železničnou dopravou v samotnom Rusku si okrem spomenutých trás Transsibu možno pridať i mnohé ďalšie domáce vlakové spojenia, pričom vo všeobecnosti možno očakávať lákavé ceny i na diaľkových spojoch s lôžkom (lehátkom) už v základnej sume (s výhodnejším koeficientom cena/vzdialenosť pri dlhších linkách).

V nasledujúcich riadkoch prinášame malý prehľad orientačných cien (jednosmerných) vnútroštátnych cestovných lístkov (sumy v zátvorke platia pre cestu opačným smerom).

Rusko
Kaliningrad – Moskva od 52 EUR (75 EUR)

Vladimir – Moskva od 10 EUR (14 EUR)
Tver – Moskva od 11 EUR (11 EUR)
Jaroslavľ – Moskva od 14 EUR (13 EUR)
Nižný Novgorod – Moskva od 17 EUR (17 EUR)
Veľký Novgorod – Moskva od 21 EUR (21 EUR)
Kazaň – Moskva od 23 EUR (18 EUR)
Saratov – Moskva od 25 EUR (25 EUR)
Kirov – Moskva od 38 EUR (24 EUR)
Pskov – Moskva od 21 EUR (31 EUR)
Petrohrad – Moskva od 25 EUR (16 EUR)
Samara – Moskva od 27 EUR (28 EUR)
Voronež – Moskva od 28 EUR (28 EUR)
Jekaterinburg – Moskva od 39 EUR (61 EUR)
Petrozavodsk – Moskva od 44 EUR (44 EUR)
Perm – Moskva od 45 EUR (50 EUR)
Volgograd – Moskva od 47 EUR (47 EUR)
Rostov na Done – Moskva od 48 EUR (32 EUR)
Iževsk – Moskva od 55 EUR (33 EUR)
Soči – Moskva od 62 EUR (62 EUR)
Tjumen – Moskva od 72 EUR (67 EUR)
Tobolsk – Moskva od 82 EUR (85 EUR)
Omsk – Moskva od 91 EUR (85 EUR)
Novosibirsk – Moskva od 102 EUR (102 EUR)
Tajga od 115 EUR (114 EUR)
Krasnojarsk – Moskva od 122 EUR (128 EUR)
Irkutsk – Moskva od 150 EUR (150 EUR)
Ulan-Ude od 153 EUR (154 EUR)
Tomsk – Moskva od 169 EUR (178 EUR)
Chabarovsk – Moskva od 198 EUR (190 EUR)
Vladivostok – Moskva od 211 EUR (200 EUR)

Cestovné poriadky Ruských železníc (RŽD)

V spolupráci s Real Russia/All Russian Trains si takisto máte príležitosť overiť aktuálne online cestovné poriadky vlakov ruských železníc RŹD.

Do bližšej pozornosti dávame predovšetkým najrýchlejšie železničné spojenia (nielen) na obľúbenej trase z Moskvy do Vladivostoku – ako “Rossiya” či vlak č. 100, ale hodiť sa môžu najmä na kratších úsekoch v rámci hlavnej vetvy Transsibu i mnohé ďalšie priame spojenia.

________________________________________________________________________


________________________________________________________________________

Vo všeobecnosti bude potrebné pri železničnom cestovaní po Rusku venovať zvýšenú pozornosť časovým pásmam a z toho vyplývajúcich (v niektorých prípadoch obrovských) časových rozdielov, keďže v niektorých situáciách sa zvykne udávať moskovský čas (na železničných staniciach) a inokedy naopak lokálny čas (v cestovných poriadkoch).

Druhy vlakov

Ruské vlaky pôsobiace v kategórii osobnej železničnej dopravy možno veľmi zjednodušene rozdeliť v podstate do štyroch základných skupín:
Skorostnój (СКРСТ/Скоростно́й) – vysokorýchlostné vlaky
Firmennyj (ФИРМ/Фирменный) – najkvalitnejšie diaľkové vlaky
Skoryj (СК/Скорый) – kvalitné diaľkové vlaky
Pasažirskyj (ПАСС/Пассажирский) – pomalšie vlaky na kratšie vzdialenosti

Skorostnój (СКРСТ – Скоростно́й)

Skorostnój
“Sapsan” z Petrohradu do Moskvy (Ingvar-fed/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

Do kategórie “Skorostnój (СКРСТ – Скоростно́й)” sa dajú zaradiť výsokorýchlostné vlaky ako “Sapsan” z Moskvy do Petrohradu či medzinárodný vlak “Allegro” z ruského Petrohradu do fínskych Helsínk. “Sapsan” (Siemens Velaro) dokáže zvládnuť trasu medzi dvoma najväčšími ruskými mestami za 4 hodinky (pri max. rýchlosti 250 km/hod) a v podobnom čase aj Allegro (Alstom) cestu z Petrohradu do fínskej metropoly (pri max. rýchlosti do 220 km/hod).

Ďalší Sapsan medzičasom pribudol aj na linke z Moskvy do Nižného Novgorodu (jedna z vetiev Transsibu), kde sa pôvodný cestovný čas skrátil zo 14 hodín na 8,5 hodiny. Vysokorýchlostné železnice vzhľadom na svoj charakter neobsahujú lôžkové vozne, avšak môžu byť atraktívnym spôsobom, ako si trošku oživiť alebo predĺžiť Transsibírsku magistrálu.

Firmennyj (ФИРМ – Фирменный)

Moskva - Vladivostok
“Rossiya” z Moskvy do Vladivostoku (Marc Heiden/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

Do kategórie “Firmennyj (ФИРМ – Фирменный)” sa dajú zahrnúť prakticky všetky najkvalitnejšie expresné diaľkové vlaky, ktoré už na rozdiel od vysokorýchlostných “Skorostnój (СКРСТ – Скоростно́й)” obsahujú aj lôžkové vozne (upraviteľné do klasickej dennej sedadlovej verzie), rovnako sú však povinne miestenkové.

V rámci samotnej Transsibírskej magistrály v tomto prípade stojí za zmienku najmä vlak č. 02 Rossiya (Россия), ktorý na svoju epickú púť z moskovskej Jaroslavskej stanice do Vladivostoku vyráža každý nepárny deň v mesiaci (s výnimkou 31. dňa) o 13:20 s príchodom do vladivostockého železničného terminálu na 7. deň o 13:10 “moskovského” času (t.j. 20:10 miestneho času). Cestu opačným smerom vlak č. 01 Rossiya (Россия) začína (pri podobnom systéme s odchodom viacmenej každý druhý deň) vo Vladivostoku o 04:02 “moskovského” času (resp. 11:02 miestneho času) s príchodom do Moskvy na 7. deň o 06:01.

Z hľadiska cestovných tried vo vlaku č. 02/01 Rossiya (Россия) nájdete 1. triedu – 2-lôžkový “spaľnyj vagón/SV (Л/М – спальный вагон/СВ)”, 2. triedu – 4-lôžkové “kupe (К – купе/купейный вагон)” a 3. triedu “plackart (П – плацкарт/плацкартный вагон)” v podobe veľkopriestorových spacích vozňov bez rozdelenia na jednotlivé oddiely pre cestujúcich.

Skoryj (СК – Скорый)

Barnaul - Bijsk
“Kalina Krasnaja” z Barnaulu do Bijsku v Altaji (Igor I Savin/Wikimedia Commons/CC0)

V užšom zmysle sa dajú do tejto kategórie priradiť najmä rýchlejšie diaľkové (lôžkové) vlaky, ktoré v porovnaní s “Firmennyj (ФИРМ – Фирменный)” majú častejšie zastávky a v dôsledku toho i dlhší cestovný čas a zároveň nižšiu cenu. Rovnako ako pri vlakoch vyššej kategórie aj pri “Скорый (Hефирменный)” treba počítať s povinnými miestenkovými rezerváciami.

V rámci Transsibu treba spomenúť vlak č. 44/100, ktorý vychádza z moskovskej Jaroslavskej stanice do Vladivostoku každý deň o 00:35 s príchodom do vladivostockého železničného terminálu na 8. deň o 03:17, pokiaľ berieme do úvahy miestny čas. Cestu opačným smerom vlak č. 43/99 začína (rovnako pri odchodoch každý deň) vo Vladivostoku o 23:52 (resp. 16:52 moskovského času) s príchodom do Moskvy na 8. deň o 11:03.

Z cestovných tried vo vlaku č. 44/100 z Moskvy do Vladivostoku (resp. 43/99 viceversa) už nenájdete 1. triedu – 2-lôžkový “spaľnyj vagón/SV (Л/М – спальный вагон/СВ)”, avšak očakáva Vás tu 2. trieda vo forme 4-lôžkového “kupe (К – купе/купейный вагон)” a veľkopriestorová 3. trieda “plackart (П – плацкарт/плацкартный вагон)”.

Pasažirskyj (ПАСС – Пассажирский)

Tommot - Neryungri
“Passažirskyj” Tommot – Neryungri (Yakutia Railways/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

Do skupiny “Pasažirskyj (ПАСС – Пассажирский)” možno v užšom zmysle slova zakategorizovať (naj)pomalšie ruské vlaky v oblasti osobnej železničnej dopravy, zastavujúce prakticky na každej zastávke či stanici, ktoré budú práve aj z tohto dôvodu či súčasne z hľadiska celkovej dĺžky cesty naopak práve cenovo najdostupnejšie a zároveň o triedu nižšie v porovnaní s výrazne rýchlejšími i drahšími vlakmi typu “Skoryj (СК – Скорый)”.

V rámci ruských reálií (resp. meradlom obrovských vzdialeností v najrozľahlejšej krajine zemegule) však vlaky “Pasažirskyj (ПАСС – Пассажирский)” premávajú na neporovnateľne dlhšie trate ako v našom stredoeurópskom regióne. Môžu slúžiť ako prímestské vlaky v rámci väčších mestských aglomerácií alebo prípadne plniť funkciu spájania či nadväzovania na hlavné ruské železničné “tepny” vrátane Transsibírskej magistrály.

Cestovné triedy

V tejto sekcii si trochu bližšie predstavíme cestovné triedy Ruských železníc (RŽD) predovšetkým v rámci Transsibírskej magistrály, ktoré budú mať vzhľadom na svoj charakter diaľkových trás prevažne podobu (povinne miestenkových) lôžkových vozňov, meniteľných do klasickej “sedadlovej” podoby na cestovanie v priebehu dňa.

Vysokorýchlostné vlaky ako “Sapsan” či “Allegro” (premávajúce v európskej partii Ruska, resp. aj za jeho hranicou) naopak lôžkové vagóny neobsahujú, ale disponujú klasickou 1. a 2. triedou vo verzii iba na sedenie (podobnými “high speed railways” v našich končinách).

Ruské vnútroštátne ruské železničné cestovanie po Transsibírskej magistrále (a jej širšom okolí) možno veľmi zjednodušene rozdeliť na štyri základné skupiny, z ktorých však do bližšieho kontaktu prídeme najmä s prvými tromi kategóriami:
1. trieda – spaľnyj vagón/SV (Л/М – спальный вагон/СВ) – 2-lôžkové oddelenie
2. trieda – kupe (К – купе/купейный вагон) – štandardné 4-lôžkové kupé
3. trieda – plackart (П – плацкарт/плацкартный вагон) – vozne nerozdelené priečkami
4. trieda – obščij vagón (О – общий вагон) – nielen “plackart” v mierne pozmenenej úprave

1. trieda – spaľnyj vagón/SV (Л/М – спальный вагон/СВ)

Spací vozeň
Spaľnyj vagon v “Rossiyi” z Moskvy do Vladivostoku (Clay Gilliland/Flickr/CC BY-SA 2.0)

Na trase z moskovskej Jaroslavskej stanice do Vladivostoku možno cestovať v “1. triede – spaľnyj vagón/SV (Л/М – спальный вагон/СВ)” vo vlaku č. “02/01 Rossiya (Россия)” z kategórie “Firmennyj (ФИРМ/Фирменный)”. V takomto prípade využijete dvojmiestne samostatné oddiely s lôžkami iba v spodnej partii.

Príslušenstvo takýchto dvojlôžkových oddielov býva obvykle doplnené o ďalšie potrebné vybavenie ako stolík, televízor a elektrická zásuvka (ktorá poslúži nielen v prípade napojenia či dobitia mobilných telefónov, prenosných počítačov, tabletov a ďalších podobných zariadení). Odkladací priestor na batožinu nájdete v spodnej (či prípadne) naddvernej časti.

2. trieda – kupe (К – купе/купейный вагон)

Kupé
Štvorposteľové “Kupe” vo vlaku z Irkutsku do Vladivostoku (Sistak/Flickr/CC BY-SA 2.0)

Pokiaľ preferujete pred komfortnejšou a ekonomicky náročnejšou 1. triedou v podobe “spaľnyj vagón/SV (Л/М – спальный вагон/СВ)” skôr tradičnú cenovo dostupnejšiu 2. triedu vo forme klasických štvorlôžkových “kupe (К – купе/купейный вагон)”, na linke z moskovskej Jaroslavskej stanice do pacifického Vladivostoku Vám na výber pribudne okrem spomínaného vlaku “02/01 Rossiya (Россия)” v kategórii “Firmennyj (ФИРМ/Фирменный)” aj o niečo pomalší (a lacnejší) “nefirmennyj” “vlak č. 44/100” (resp. 43/99 opačným smerom).

Druhá trieda (na Transsibe) obsahuje v porovnaní s prvou dve lôžka navyše, ktoré vzniknú v čase spania vyklopením v hornej partii. Spodná časť býva obvykle prispôsobiteľná medzi dennou verziou na sedenie a nočnou alternatívou na spanie. K doplnkovým súčastiam jednotlivých štvormiestnych kupé patria taktiež stolík a elektrické zásuvky.

3. trieda – plackart (П – плацкарт/плацкартный вагон)

Plackartnyj
“Plackart” (3. trieda) na Transsibe (Robert Danieluk/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

V oboch najpoužívanejších priamych spojeniach z Moskvy do Vladivostoku (a viceversa) ako “02/01 Rossiya (Россия)” a “vlak č. 44/100” (resp. 43/99 opačným smerom) nájdete aj 3. triedu – “plackart (П – плацкарт/плацкартный вагон)”, kde sa výsledná cena opäť bude líšiť v závislosti od celkového cestovného času. V porovnaní s prvou či druhou triedou na rovnakých spojoch bude síce rezervácia “plackart” výrazne cenovo výhodnejšia, opäť však bude napriek potrebné počítať s rovnakým systémom “povinných miesteniek”.

Zatiaľ čo prvá i druhá trieda na vlakoch Transsibírskej magistrály sa vyznačuje oddelenými kupé dostupnými jedným priechodzím koridorom, v prípade vozňov “plackartnyj” sú jednotlivé hlavné oddiely (so štyrmi spiacimi) polootvorené a na druhej strane priechodzej uličky pribúdajú ďalšie dve lôžka (nad sebou) v kolmom smere.

4. trieda – obščij vagón (О – общий вагон)

Obschy
Pôvodný “Plackart” upravený na “obščij” (Glucke/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

Legenda: 1 a 5 – toalety, 2 a 3 – služobné oddiely, 4 – priestor pre cestujúcich, 6 – zadný vestibul, 7 a 9 – chodbičky, 8 – ulička, 10 – vykurovací kotol, 11 – nástupný priestor

Pre úplnosť si skúsme trochu bližšie priblížiť aj “4. triedu – obščij vagón (О – общий вагон)” napriek tomu, že v prípade cestovania po hlavných vetvách Transsibírskej magistrály sa s ňou možno prakticky ani vôbec nestretnete. V tomto prípade máme na mysli vagóny každodenného používania (bez lôžkových úprav), využiteľné skôr v rámci istých prímestských spojení (už bez nutnosti povinnej miestenkovej rezervácie).

Spomínaná “4. trieda – obščij vagón (О – общий вагон)” môže byť zdanlivo podobná vozňom “3. triedy – plackart (П – плацкарт/плацкартный вагон)”, kde boli neskôr demontované horné lôžka a napriek tomu zostala zachovaná pôvodná konfigurácia vo verzii výlučne na sedenie, pričom pôdorysné usporiadanie vagónov zostalo v podstate nezmenené.

Mimochodom – ako vyplýva z priloženého náčrtu – do vozňov (Transsibírskej magistrály) sa zvyčajne nastupuje na jednej strane. V tejto partii jednotlivých vagónov sú obvykle pridružené aj služobné oddiely, sociálne zariadenia a zariadenie slúžiace na vykurovanie (s neodmysliteľným samovarom rovnako sa nachádzajúcim v tomto priestore).

Víza

Najbežnejšie cestovateľsky používané druhy víz pri vstupe na územie Ruskej Federácie:
turistické vízum (jednovstupové alebo dvojvstupové) možno získať na dobu 30 dní
tranzitné vízum na 10 dní pri pozemnej ceste alebo na 3 dni pri leteckom stop-overi

Turistické vízum

Kde získať víza

V súčasnosti konzulárne oddelenie Veľvyslanectvo Ruskej Federácie v SR (v Bratislave) vízovú činnosť “outsourcuje” partnerskej organizácii pod názvom “Ruské vízové centrum v SR (RVC)” alias “VHS Slovakia / Visa Handling Services Slovakia” (http://www.slovakia-vhs.com).

Štandardné administratívne poplatky za víza (v SR)

Ku administratívnemu poplatku za vydanie víza v cene 35 EUR (rovnaký pre jednovstupové aj dvojvstupové turistické víza) si preto bude potrebné pripočítať sprostredkovateľský poplatok (vízového centra) v hodnote 25 EUR. V rámci spomínaného konzulárneho poplatku (35 EUR) možno víza obdržať počas 4 až 10 pracovných dní, pri zrýchlenom procese (1 až 3 pracovné dni), t.j. pri zrýchlenom (expresnom) vybavení sa platí dvojnásobná suma (70 EUR).

Vízové poplatky na ruskej strane

Do celkovej ceny víza vstupuje navyše aj poplatok za potvrdenie o prijatí od ruskej cestovnej agentúry (resp. kancelárie). V prípade nákupu cestovných lístkov na Transsibírsku magistrálu cez partnerskú spoločnosť Real Russia však bude tento dokument k dispozícii zdarma.

Dokumenty potrené k žiadosti o vybavenie turistického víza:
– potvrdenie o prijatí od ruskej organizácie pôsobiacej v oblasti cestovného ruchu
– pas s dvoma čistými stranami pre vlepenie víz (platný vyše 6 mesiacov po vypršaní víz)
– vytlačený a osobne podpísaný vízový dotazník (http://visa.kdmid.ru)
– farebná fotografia pasového formátu (s rozmerom 3,5 x 4,5 cm) nalepená na dotazník
– cestovné (zdravotné) poistenie na dobu pobytu (s odporúčaním krytím 30 000 EUR)

Odporúčania pri vybavovaní turistického víza:
– pri návšteve RVC sa odporúča vpred sa objednať (online, telefonicky alebo osobne)
– miesto osobnej návštevy má možnosť podať aj iná osoba na základe overenej plnej moci
– vízové poplatky sa platia po podaní žiadosti o víza

Tranzitné vízum

Všeobecné podmienky vydania tranzitného víza

Bežné (jednovstupové) tranzitné vízum sa obvykle vydáva po predložení víza cieľovej (resp. susednej) krajiny, cestovných lístkov (leteniek) a cestovného (zdravotného) poistenia na dobu 10 dní pri pozemnej ceste (vlakom alebo automobilom) alebo na tri dni pri leteckej ceste.

Kde tranzitné vízum nebudete potrebovať

Tranzitné vízum nebude potrebné pri prestupe na tom istom letisku do 24 hodín. Ako príklad uveďme bezvízové prestupy (pri pokračujúcich letoch do tretej krajiny) na moskovských letiskách Šeremetjevo (SVO), Domodedovo (DME) alebo Vnukovo (VKO) v rámci tranzitnej zóny, výnimkou však bude napr. petrohradské letisko Pulkovo (LED).

Kedy sa tranzitné vízum môže zísť

Z praktických dôvodov môže byť tranzitné vízum výhodné pri dlhších leteckých stopoveroch (do 3 dní) alebo aj na cestu Transsibírskou magistrálou do Mongolska alebo do Číny (do 10 dní).

Ubytovanie

Komnaty otdycha (“комната отдыха”)

Prakticky všetky väčšie ruské stanice (nielen v rámci Transsibírskej magistrály) ponúkajú ubytovanie v tzv. “komnatách otdycha” (“комната отдыха”), kde si možno oddýchnuť na pár hodín i prenocovať (kúpeľne a toalety sú obyčajne spoločné). Vzhľadom na svoju relatívne ekonomickú dostupnosť a z toho vyplývajúcu obľúbenosť bývajú kapacity často naplnené.

Na niektorých menších staniciach prevláda skôr zariadenie základného charakteru, ale výnimočne možno na určitých väčších železničných termináloch naraziť aj na vcelku kvalitne vybavené izby s vlastnou kúpeľňou (už v trochu vyššej cenovej kategórii). Podmienkou vstupu do “komnát otdycha” môže byť prezentovanie platného železničného lístka.

Ubytovanie v hoteloch a v hosteloch

V oblasti klasického hotelového ubytovania z hľadiska logistiky i príchodu či odchodu v rôznych neskorých večerných či skorých ranných hodinách bude najvýhodnejšie ubytovanie v blízkosti železničných staníc, ktoré však práve z tohto dôvodu môže byť dostupné za vyššiu cenu v porovnaní s lokalitami vzdialenejšími od hlavných terminálov. Treba počítať aj s tým, že nie všetky ubytovacie zariadenia budú schopné ubytovať zahraničných návštevníkov.

Porovnanie cen ubytovania v hoteloch i v hosteloch:
Ubytovanie v hoteloch – nielen v reťazcoch ako Agoda, Best Western, Booking.com, Carlson Hotels, Hilton, HotelClub, Hotels.com, Choice Hotels, Late Rooms, Mariott, Octopus, Venere
Ubytovanie v hosteloch – agregátor nielen hostelového ubytovania po celom svete

Accor Hotels – široká sieť zahŕňajúca aj budget hotely Formule 1
Atraveo – ponuka atraktívnych rekreačných domčekov
Booking.com – jeden z najobľúbenejších hotelových agregátorov
Hostelbookers – obrovská ponuka ubytovania v hosteloch po celej planéte
Hotels.com – populárny “porovnávač” hotelových cien
HRS – množstvo ponúk nielen hotelového ubytovania
Vacansoleil – príjemné ubytovanie v campingoch
Venere – pútavá ponuka nielen ubytovania v hoteloch

Letenky

Pri hľadaní leteniek zo strednej Európy do Ruska či vnútroštátnych ruských leteckých trás si porovnajte ceny a jednotlivé spojenia na nasledovných odkazoch (vyhľadávačoch) u (partnerských) najväčších stredoeurópskych či európskych predajcov používajúcich rozličné globálne rezervačné systémy (GDS) ako Amadeus, Galileo, atď.:

Lacné letenky v eur (Galileo SK)
Lacné letenky v czk (Galileo CZ)
Letenky online (Galileo SK)
Letenky Amadeus (Amadeus SK)
Letenky Amadeus 2 (Amadeus SK)
Letenky Amadeus CZ (Amadeus CZ)

Ebookers – jeden z najväčších európskych (nielen) letenkových predajcov
Tripsta – európsky predajca ponúka letenky do celého sveta aj v českej verzii
Flugladen – lákavé ceny leteniek aj pri rezervácii v AJ (v EUR)
Vayama – zľavnené letenky v rámci globálnej siete v EUR
BudgetAir – zaujímavé ceny leteniek pri platbe v GBP

Letenky zo strednej Európy do Moskvy

Na trasách zo stredoeurópskych leteckých prístavov ako Viedeň (VIE), Budapešť (BUD) či Praha (PRG) máte príležitosť využiť priame lety na moskovské letiská Šeremetjevo (SVO), Domodedovo (DNE) a Vnukovo (VKO) v podaní klasických leteckých spoločností ako Austrian Airlines (OS), Aeroflot (SU), ČSA Czech Airlines (OK), Transaero (UN) a nízkonákladových aerolínií ako Travel Service/Smart Wings (QS) či Wizz Air (W6).

Odlety z Viedne (VIE) – Aeroflot (SVO), Austrian Airlines (DME) a Transaero (VKO)
Odlety z Budapešti (BUD) – Aeroflot (SVO) a Wizz Air (VKO)
Odlety z Prahy (PRG) – Aeroflot (SVO), ČSA Czech Airlines (SVO), Smart Wings (SVO) a Transaero (VKO)

Zo spomínaných priamych letov zo strednej Európy do Moskvy obvykle cenovo najdostupnejšie bývajú spiatočné letenky s ultra low cost carrier Wizz Air (W6) na trase z Budapešti (BUD) na moskovské letisko Vnukovo (VKO). Pri letoch s prestupom môžu Vašu pozornosť zaujať letecké spoločnosti ako Air Baltic (BT)/cez Rigu (RIX), Air Serbia (JU)/cez Belehrad (BEG) či Ukraine International Airlines (PS)/cez Kyjev (KBP).

Letenky z Moskvy do Vladivostoku

Priame lety na trasách z moskovských letísk Šeremetjevo (SVO), Domodedovo (DME) a Vnukovo (VKO) do Vladivostoku (VVO) na brehoch Tichého oceánu (a viceversa) ponúkajú domáce letecké spoločnosti Aeroflot (SU) a Transaero (UN). Za rozumnú cenu (aj v porovnaní so spiatočnými letenkami) bývajú často i jednosmerné letenky na spomínanej trase, ktoré si pravdepodobne u cestovateľov na Transsibírskej magistrále zaslúžia najväčšiu pozornosť.

Odlety z Moskvy-Šermetjevo (SVO) – Aeroflot (SU)
Odlety z Moskvy-Domodedovo (DME) – Transaero (UN)
Odlety z Moskvy-Vnukovo (VKO) – Transero (UN)

Aeroflot (RU)

Ruský národný dopravca, člen leteckej aliancie Sky Team a súčasne najväčšia aerolinka v Rusku, pôsobí na leteckom nebi od roku 1923. V určitom období bývalého Sovietskeho zväzu sa dokonca jednalo o vtedajšiu najväčšiu svetovú leteckú spoločnosť. Po rozpade sovietskeho bloku bol pôvodný Aeroflot rozdelený na viac ako 300 regionálnych aerolínií.

Zo svojho hlavného hubu na moskovskom letisku Šeremeťjevo obsluhuje Aeroflot (okrem domácich letísk) cestovateľské ciele v Európe, v Ázii, v Afrike a v Severnej Amerike.

Vo flotile tejto spoločnosti nájdeme viac ako 160 lietadiel od západných i od ruských leetckých výrobcov – Airbus (A320 a A330), Boeing (B737 a B777) a Suchoj (Superjet 100).

Transaero (UN)

Letecká spoločnosť Transaero začínala na trhu na charterových letoch s prenajatými lietadlami od Aeroflotu a v roku 1990 sa stala prakticky prvou súkromnou ruskou aerolíniou.

K začiatočným charterom postupne pribúdali aj pravidelné linky z hlavných hubov ako Moskva-Domodedovo (DME), Moskva-Vnukovo (VKO), Petrohrad (LED), Jekaterinburg (SVX) a Soči (AER). V súčasnosti Transaero lieta z ruských letísk do cestovateľských cieľov v Európe (aj do Rakúska či do Čiech), v Ázii, v Afrike a v Severnej Amerike.

Letecký park spoločnosti Transaero pozostáva z viac ako stovky lietadiel prevažne od amerického Boeingu (narrow body modely B737 a wide body prototypy B767, B777 či B747), ale nájde sa aj zopár strojov od domáceho výrobcu Tupolev (TU-214).

Letenky z Moskvy do Irkutsku

Priame lety z moskovských letísk Šeremetjevo (SVO), Domodedovo (DME) a Vnukovo (VKO) do Irkutsku (IKT) pri Bajkalskom jazere (a opačným smerom) budú najmä v réžii miestnych aerolínií ako Aeroflot (SU)/Oreanair (R2), S7 Airlines (S7), Transaero (UN), Ural Aviation (U6) a UTair Aviation (UT). Jednosmerné letenky budú opäť dostupné v niektorých prípadoch za polovičnú sumu v porovnaní s cenami štandardných obojsmerných leteniek.

Odlety z Moskvy-Šermetjevo (SVO) – Aeroflot (SU) a Orenair (R2)
Odlety z Moskvy-Domodedovo (DME) – S7 Airlines (S7), Transaero (UN) a Ural Airlines (U6)
Odlety z Moskvy-Vnukovo (VKO) – Transaero (UN) a UTair Aviation (UT)

Odporúčaná literatúra

Trans-Siberian Railway/Lonely Planet

Transsibírska magistrála (hlavná vetva)

0. km Moskva (Jaroslavská stanica) – začiatok Transsibírskej magistrály
289. km “Volga” – Transsib križuje jednu z najväčších európskych riek Volga
1436. km Perm – jedno z najvýchodnejších miest Európy (krátko známe aj ako Molotov)
1777. km – geografická hranica medzi Európu a Áziou
1816. km Jekaterinburg – uralské veľkomesto pri európsko-ázijskej harnici
2144. km Tyumen (Ťumeň) – prvé osídlené ruské miesto na Sibíri
2706. km “Irtyš” – Transsib prechádza západosibírsky veľtok Irtyš (s prítokmi z Altaja)
2712. km Omsk – veľkomesto na juhozápadnej Sibíri pri ústí rieky Om do Irtyšu
3332. km “Ob” – Transsib pretína Ob tečúci z Altaja do Obského zálivu v Karskom mori
3335. km Novosibirsk – pôvabná metropola pri sibírskom veľtoku Ob (výlet do Altaja)
4098. km Krasnojarsk – centrum kraja od pohoria Sajany až po polárny ostrov Severná zem
4101. km “Jenisej” – Transsib prekračuje Jenisej na ceste z Mongolska do Karského mora
4516. km Taishet (Tajšet) – začiatok 4324 km dlhej Bajkalsko-amurskej magistrály (BAM)
4520. km “Bajkalsko-amurská magistrála” – odbočka BAM na ceste do Sovietskej Gavane
5185. km Irkutsk – sibírska metropola pri Bajkalskom jazere
5311.km Sljudjanka – Krugobajkalka do osady Bajkal na východe Bajkalského jazera
5642. km Ulan-Ude – najkrajší úsek magistrály okolo Bajkalu medzi Irkutskom a Ulan-Ude
5655. km Transmongolská magistrála (Zaudinsky) – vetva idúca cez Ulanbátar do Pekingu
6199. km Chita (Čita) – administratívne centrum Zabajkalského kraja
6312. km Transmandžuská magistrála (Tarskaja) – druhá vetva Transsibu do Pekingu
7273. km Bamovskaja – spojnica s Tyndou (140 km) na BAM/Amursko-jakutskej magistrále
7875. km Belogorsk – odbočka do metropoly Amurskej Oblasti Blagoveščensk
8515. km “Amur” – veľrieka tvoriaca hranicu medzi juhovýchodným Ruskom a Čínou
8523. km Chabarovsk – spojnica s BAM (Komsomoľsk na Amure/ďalej do prístavu Vanino)
9289. km Vladivostok – koniec hlavnej vetvy Transsibírskej magistrály na brehoch Pacifiku

Alternatívy pokračovania Transsibírskej magistrály

Nevynechajte Benátky Severu

V prípade, že by ste si chceli predĺžiť samotnú 9289 km dlhú hlavnú vetvu Transsibu z európskej Moskvy do pacifického Vladivostoku (resp. viceversa), núka sa obľúbená varianta v kombinácii s populárnymi “Benátkami Severu” alias Petrohrad (smerom na západ).

Ďalej na sever do Archangelska?

Zo samotného Petrohradu možno pokračovať ďalej po zemi železničnou dopravou do Archangelskej Oblasti, kde nájdete aj fotogenické Solovecké ostrovy (Solovki) i pre “bežných” smrteľníkov relatívne nedostupné arktické súostrovia ako Zem Františka Jozefa či Nová Zem (neoficiálne najsevernejšie i najvýchodnejšie miesta Európy).

Bajkalsko-amurskou magistrálou a loďou až na Sachalin?

Ponúka sa taktiež možnosť skombinovania Transsibu s cestovateľsky menej navštevovanou Bajkalsko-amurskou magistrálou (BAM) – hoci aj s pokračovaním na pacifické súostrovie Sachalin cez Chabarovsk (Transsibírska magistrála), Komsomoľsk na Amure (BAM), Vanino (tichomorský prístav na BAM) s pokračovaním lodnou dopravou do Južnosachalinska.

Amursko-jakutskou magistrálou smerom k najchladnejším miestam zemegule?

Pokiaľ by ste sa radi pozreli mimo vychodených cestovateľských chodníčkov a zároveň navštívili jedno z najchladnejších miest modrej planéty pod názvom Jakutsk, máte možnosť skombinovať Transsibírsku magistrálu, Bajkalsko-amurskú magistrálu i (nedokončenú) Amursko-Jakutskú magistrálu. V tomto prípade bude potrebné sa z Transsibu dostať do mesta Tynda na BAM cez Taishet (km 4520) alebo Bamovskaja (km 7273) v blízkosti Skorovodino.

Kam ďalej z Transsibu v skratke

Petrohrad – vítané predĺženie Transsibírskej magistrály (či už na začiatku alebo na konci)
Archangelsk – oblasť zahŕňa i arktické súostrovia Nová Zem a Zem Františka Jozefa
Sachalin – pokračovanie z Chabarovska cez BAM do Vanino (a loďou do Južnosachalinska)
Jakutsk – jedno z najchladnejších miest Zeme upúta aj Amursko-Jakutskou magistrálou

Cestovateľské ciele nielen na Transsibe

V tejto sekcii si trochu bližšie predstavíme postupne najmä najobľúbenejšie cestovateľské špeciality v rámci samotnej Transsibírskej magistrály ako “začiatočnú stanicu” Moskva, uralský Jekaterinburg, pôsobivý Novosibirsk, mestá pri Bajkale ako Irkutsk a Ulan-Ude či “konečnú stanicu” Vladivostok.

Nielen na doplnenie (pre tých, ktorí si radi rozšíria svoj cestovateľský obzor), uvádzame aj už spomínaný Petrohrad i Archangelsk v európskej (severovýchodnej) partii Ruska či menej navštevované (a naopak nemenej pútavé) lokality na ruskom “Ďalekom Východe” ako pacifické súostrovie Sachalin či chladný Jakutsk.

Moskva

Červené námestie
Obdivuhodný moskovský Chrám Vasilija Blaženého (Foto: Jack Versloot/Flickr/CC BY 2.0)

Moskva

Majestátna 11,5-miliónová Moskva, rušné ruské hlavné mesto, Vás čaká v centrálnej časti “európskeho” Ruska na brehoch rovnomennej rieky. Po stáročia sa radí k centrám moskovského života preslávené Červené námestie s fantastickým Kremlinom, nádherným Chrámom Vasilija Blaženého (s tradičnými cibuľovitými kupolami vežičiek) či mýtickým Leninovým Mauzóleom.

Pozoruhodná (nielen) “stalinistická” architektúra

K typickým symbolom mesta taktiež patria “Stalinskie Visotki” alebo Sedem sestier – 7 “stalinistických mrakodrapov”, z ktorých najznámejšími budú pravdepodobne Lomonosovova univerzita, budova Ministerstva zahraničných vecí a “Kotelničeskaja naberežnaja” (medzi stavby v podobnom štýle sa zaraďujú aj varšavský Palác kultúry a budova Lotyšskej akadémie vied v Rige).

Pútavé galérie, múzeá, obchodné domy i “vyhliadky”

Prehliadkou ruského umenia máte možnosť pokračovať vo fascinujúcej Treťjakovskej galérii. Pokiaľ už budete skvelými moskovskými pamiatkami trošku unavení, skúste panoramatický výhľad na rozľahlú mestskú aglomeráciu so širokým okolím z najvyššej stavby v Európe – z Televíznej veže Ostankino (540 m). Na nákupy sa dá zájsť do legendárneho GUM-u (Glavnyj universaľnyj magazin) či oddýchnuť si v Gorkyj Parku (pomenovanom po spisovateľovi menom Maxim Gorkyj).

Niečo i pre leteckých entuziastov

Vášniví milovníci letectva (a všetkého s tým spojeného) by si určite nemali nechať ujsť výborný moskovský MAKS, striedajúci sa s Gidroaviasalonom v Gelendžiku. Túto prestížnu prehliadku ruského letectva, odohrávajúcu sa v nepárne roky, najbližšie vzhliadnete v auguste 2015. Dejiskom MAKS bude ako zvyčajne letisko Ramenskoje (alias Žukovskyj), ktoré sa môže pochváliť s dĺžkou vzletovej a pristávacej dráhy 5402 m statusom druhej najdlhšej “runway” na svete (za tibetským Qamdo Bamda Airport, najvyššie situovaným svetovým leteckým prístavom s pravidelnou komerčnou dopravou).

Budúcnosť low costovej leteckej dopravy v Rusku?

V nedávnej minulosti bol plánovaný presun aktivít niektorých aeroliniek (prevažne “low cost carriers”) na “Ramenskoje aeroport” z medzinárodných moskovských letísk (Vnukovo a Šeremťjevo), ale v tomto smere neprišlo viacmenej k výraznému, resp. žiadnemu posunu a Ramenskoje naďalej slúži hlvne potrebám nákladnej dopravy (cargo) a na skúšobné (testovacie) lety. Z hľadiska návratu ruských LCC na nebo v súčasnosti možno využiť lety spoločnosti Pobeda, dcérskej nízkonákladovke Aeroflotu (predovšetkým na lety v rámci európskej partie Ruska).

Jekaterinburg a Ural

Vokzal
Starý jekaterinburgský “vokzál” (Foto: Vera & Jean-Christophe/Flickr/CC BY-SA 2.0)

Ural

Takmer 1,5-miliónový Jekaterinburg – uralská metropola a štvrté najľudnatejšie ruské sídlo (po Moskve, Petrohrade a Novosibirsku), Vás očakáva na hranici Európy a Ázie v južnej časti Uralu. Založený bol začiatkom 18. storočia panovníkom Petrom Veľkým, ktorý ho nazval po svojej druhej manželke Kataríne I. V komunistickej epoche nieslo mesto pomenovanie Sverdlovsk.

Impresívne hlavné mesto Uralu

Pôsobivý Jekaterinburg sa zaraďuje k dôležitým finančným a dopravným centrám Ruska. Epická Transsibírska magistrála prechádza tadiaľto na svojej 9289-kilometrovej ceste z moskovskej Jaroslavskej stanice do Vladivostoku na pobreží Pacifiku, pričom jekaterinburgská železničná stanica leží na 1816. kilometri od Moskvy. V pomerne dostupnej vzdialenosti (na ruské pomery – t.j. v 500-kilometrovom okruhu) od Jekaterinburgu nájdete i ruské veľkomestá Perm, Ufa, Čeljabinsk, Magnitogorsk, a Ťumeň (ďaleko to nebudete mať ani do severokazachstanaského mesta Kostanay).

Na hranici svetadielov

Ak chcete byť jednou nohou v Európe a druhou v Ázii, postavte sa na európsko-ázijský hraničný monument. Toto miesto, ktoré sa nachádza 17 km na západ od Jekaterinburgu (v blízkosti hlavného cestného ťahu smerom na Moskvu), bolo postavené z kameňov dopravených z najvzdialenejšieho bodu európskej časti aj z najviac vzdialenej ázijskej partie (Dežnevov mys na Čukotke).

Novosibirsk a Altaj

Katu Yaryk Pass
Malebné scenérie altajského priesmyku Katu Yaryk (Foto: Serge Bystro/Flickr/CC BY 2.0)

Novosibirsk a široké okolie

Impresívny 1,5-miliónový Novosibirsk, administratívne centrum rovnomennej Novosibirskej oblasti, obsadzuje tretiu pozíciu v poradí najľudnatejších sídiel Ruska (hneď za Moskvou a Petrohradom). Čaká Vás na južnom okraji Západosibírskej nížiny, pri jednom z najdlhších svetových veľtokov Ob, ktorý ním “putuje” na svojej 3650-kilometrovej ceste od svojho hlavného prameňa spod najvyššej hory Altaja (na hranici s Kazachstanom) do znamenitého Obského zálivu v Severnom ľadovom oceáne.

Hlavná vetva Transsibírskej magistrály Novosobirskom prechádza na svojom 3335. kilometri na jej epickej 9289 km dlhej “púti” z moskovskej Jaroslavskej stanice (obvykle pokladanej za 0. km) do pôsobivého Vladivostoku na brehoch dramatického Tichého oceánu (na trase cez Nižný Novgorod, Perm, Jekaterinburg, Tjumen a Omsk).

Odskočíte si aj na výlet do susednej Altajskej republiky?

Vzhľadom na svoju polohu v “tesnom” susedstve s Altajskou republikou môže byť Novosibirsk takisto výhodným východiskovým bodom na návštevu tohto prekrásneho ruského regiónu. Keďže vzdialenosti v najrozľahlejšej krajine planéty sa posudzujú trošku ináč ako v (našom) stredoeurópskom meradle, skúste sa vybrať smerom proti prúdu Obu (resp. jeho prítoku Katuň) vlakom do “neďalekého” Barnaulu alebo Bijsku.

Odtiaľ sa dá pokračovať autobusom do Gorno-Altajsku (alebo prípadne letecky s Tomsk Avia), ktorý bude vstupnou bránou do nádherného pohoria Altaj (zrejme najpríťažlivejšie horské scenérie z celého Ruska). Ďalších 500 km na juh Vás očakáva hranica s Mongolskom, za ktorou budete mať šancu odhaliť pôvaby mongolskej partie fascinujúceho altajského masívu.

Bajkal

Bajkalské jazero
Bajkal, najrozľahlejšie sladkovodné jazero planéty (Foto: miquitos/Flickr/CC BY-SA 2.0)

Bajkal a širšie okolie

Skoro 600-tisícový Irkutsk – administratívne centrum rovnomennej Irkutskej republiky, leží v pomerne neveľkej vzdialenosti od geniálneho Bajkalského jazera a čaká Vás na 5185. kilometri Transsibírskej magistrály. Skvelý Bajkal sa môže popýšiť viacerými superlatívmi ako najväčšie a súčasne i najhlbšie sladkovodné jazero našej modrej planéty. Nepochybne Vás upúta i svojou priezračnou vodou a fotogenickými ostrovmi.

Fantastické Bajkalské jazero i “neďaleké” Mongolsko

Famózny Irkutsk sa zaraďuje k hlavným východiskovým bodom k návšteve znamenitého Bajkalského jazera. Za najpôvabnejšiu časť Transsibírskej magistrály možno považovať 457 km dlhý úsek (trvajúci 7 hod) z Irkutsku do Ulan-Ude s dych berúcimi výhľadmi na magický Bajkal. Pokiaľ sa vyberiete Transsibom ďalej smerom na juh popri rieke Selenga, po 262 km narazíte na rusko-mongolskú hranicu v Nauški a po ďalších 404 km sa ocitnete v lákavej mongolskej metropole Ulanbátar.

Blagoveščensk a Amurská oblasť

Amurská oblasť
Blagoveščensk s čínskym Heihe (Foto: Pauk-slon/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

Amurská oblasť (ruský Ďaleký Východ)

Vyše 200-tisícový Blagoveščensk Vás čaká na ruskom Ďalekom Východe vo veľmi tesnej blízkosti čínskej hranice (neďaleko mesta Heihe) pri ústí rieky Zeja do Amuru. Spomínaný desiaty najdlhší svetový veľtok (Amur) v tomto kúte sveta tvorí kľukatú (a geograficko-politicky zložitú) hranicu medzi Ruskom a Čínou, ktorú opúšťa prakticky až v širšom okolí Chabarovska.

Pôsobivé hlavné mesto Amurskej oblasti

Pozoruhodný Blagoveščensk má status administratívneho a kultúrneho centra pútavej ruskej Amurskej oblasti. Transsibírska magistrála prechádza cez asi 100 km vzdialené mesto Belogorsk, situované smerom na severovýchod. Belogorská železničná stanica leží na 7866. kilometri Transsibu od Moskvy, pričom železničná doprava spája aj samotný Blagovešensk s Belogorskom na “magistrále”. V relatívne dostupnej vzdialenosti (optikou najväčšej krajiny našej planéty) od Blagoveščensku nájdete i Chabarovsk (na 8523. km Trannsibu).

Odskočíte si aj do Číny?

V prípade dostatočnej chuti aj časových možností si skúste odskočiť aj do susedného čínskeho mesta Heihe, ktoré leží prakticky na druhej strane Amuru. Napriek tomu, že z ruským Blagoveščenskom tvoria akúsi špeciálnu ekonomickú zónu, bezvízové cestovanie sa vzťahuje zrejme len v rámci “malého pohraničného styku” pre domácich z oboch strán hranice.

Vladivostok

Nočný Vladivostok
Vladivostok – koniec alebo začiatok Transsibu? (Foto: Jason Rogers/Flickr/CC BY 2.0)

Vladivostok

Dramatický 600-tisícový Vladivostok – najľudnatejšie sídlo ruského “Ďalekého východu”, leží na pacifickom pobreží v relatívnej “blízkosti” (na ruské pomery) hraníc s Čínou a Severnou Kóreou. Vladivostok leží “v železničnej terminológii” na záverečnom 9289. kilometri (minimálne 8 dní trvajúcej) Transsibírskej magistrály.

Transsib smerom na východ alebo na západ?

V prípade, že si chcete čo najviac vychutnať postupne sa zväčšujúce kultúrne rozdiely medzi Európu a Áziou, odporúča sa cesta Transsibom zo západu na východ, t.j. v tomto prípade z Moskvy do Vladivostoku. Ale aj pri ceste opačným smerom však nepochybne zažijete obrovské množstvo nezabudnuteľných cestovateľských zážitkov.

Z Vladivostoku ďalej do východnej Ázie?

Samotný Vladivostok na brehoch Tichého oceánu však v prípade dostatočnej túžby po poznaní nových končín a kultúr nemusí byť vôbec konečnou stanicou Vašej cesty. Pokračovať možno ďalej do východnej Ázie smerom na východ či juh (nielen) po zemi, keďže pravidelná lodná doprava spája samotný Vladivostok aj so susednými východoázijskými štátmi ako Južná Kórea a Japonsko.

Prečo nevyskúšať aj Bajkulsko-amurskú magistrálu?

Pokiaľ Vás cestovanie železničnou dopravou po gigantickom Rusku dostatočne nadchne a disponujute dostatočným časovým fondom, skúste použiť na cestu opačným smerom (aspoň čiastočne) cestovateľsky menej využívanú Bajkalsko-amurskú magistrálu (BAM) – cez Chabarovsk s napojením sa na BAM v Komsomoľsku na Amure a prípadným znovu pripojením na Transsib v meste Tayshet v Irkutskej oblasti.

Predĺžite si cestu až na Sachalin?

Dobrodružnejšie ladení cestovatelia, ktorí sa radi pohybujú mimo vychodených “chodníčkov”, majú príležitosť využiť (verejne dostupnú) pozemnú dopravu v rámci Ruska prakticky až do Sachalinskej oblasti. V tomto prípade možno zamieriť vlakom z Vladivostoku cez Komsomoľsk na Amure do pacifického prístavu Vanino s následným pokračovaním loďou do Južnosachalinsku na tichomorskom ostrove Sachalin.

Skúsite aj budovanú Amursko-jakutskú magistrálu?

Pokiaľ však túžite po dobrodružstvách trochu extrémnejšieho charakteru, skúste zamieriť do Jakutska (kompletne celú trasu po zemi však možno podniknúť iba vo vybraných ročných obdobiach). V tomto prípade sa bude potrebné najprv dopraviť do tranzitného uzlu Tynda na BAM cez Chabarovsk a “spojku” s Transsibírskou magistrálou” Skovorodino/Bamovskaja (Transsib km 7273) alebo alternatívne cez Komsomoľsk na Amure – neskôr pokračujúc “sesterskou” budovanou Amursko-jakutskou magistrálou (s následným dojazdom priamo do Jakutska “maršrutkou” a loďou cez Lenu).

Bajkalsko-amurská magistrála a Sachalin

Alaid
Alaid (US National Oceanic and Atmospheric Administration/Wikimedia Commons/CC0)

Sachalin

Fascinujúci Sachalin tvorí v podstate temer 1000 km dlhý rovnomenný ostrov, ktorý obmývajú zo západu vody Ochotského mora a východ vytvára pacifické pobrežie. Na východe naň nadväzuje reťaz Kurilských ostrovov (zaraďujúcich sa taktiež do Sachalinskej oblasti). Od ruskej pevniny na západe ho oddeľuje Tatársky prieliv (lodná doprava na trase Cholmsk – Vanimo s napojením na hlavnú vetvu Transsibírskej magistrály cez Komsonoľsk na Amure v Chabarovsku) a od japonského ostrova Hokkaidó ho delí La Pérousova úžina (sezónne lodné spojenie z Korsakova do Wakkanai).

Relatívne studené sachalínske podnebie

Takmer 200-tisícový Južno-Sachalinsk, administratívno-politické centrum celej Sachalinskej oblasti, Vás čaká na juhu ostrova. Aj keď sa rozprestiera v podobnej zemepisnej šírke ako Slovensko, podnebie má omnoho chladnejší ráz zásluhou studených morských prúdov a pomernej blízkosti Sibíri (i keď na rozdiel od susednej Kamčatky tu nemožno natrafiť na permafrost). V chladnejších mesiacoch si zalyžujete v stredisku zimných športov v lokalite Gornyj Vozduch. Nielen v teplejšom období milovníci pešej turistiky nájdu čarovné horské scenérie v masívoch Gora Vajda a Chrebet Ždanko.

Fantastické vulkány Kurilských ostrovov

Celá Kurilské ostrovy spadajú do pacifického “Ohnivého kruhu” (Ring of Fire), čo sa odráža prítomnosťou asi 100 sopiek, z ktorých zhruba štyridsiatka stále prekypuje aktivitou. K najvyšším z nich sa radia neuveriteľne fotogenický vulkán Alaid (2339 m) na magickom Ostrove Atlasova v najsevernejšej časti a Tyatya (1819 m) na Kunašire v južnom regióne Kurilov.

Unikátna sachalínska živočíšna ríša

Vcelku atraktívna miestna fauna má bohaté zastúpenie “na zemi” v podobe medveďov (hnedých), vlkov, líšok, rysov, sobov, losov, vydier, sobolov, mrožov, lachtanov a množstva iných živočíchov. Skúste vynikajúci Ostrov Tjulenij s jednými z najväčšími kolóniami tuleňov na svete. Ornitológovia (i priaznivci objavovania skrytých krás podmorského sveta) si prídu na svoje na ostrove Moneron alebo pri jazere Tunajča. Z vodného sveta za zmienku stojí niekoľko vzácnych druhov lososov, ale pozornosť si určite zaslúži aj bohatý výskyt veľrýb, predovšetkým vráskavca sivého (Gray Whale).

Jakutská republika (Sacha)

Sacha
Najchladnejšie miesta zemegule okolo Verchojansku (Maarten Takens/Flickr/CC BY-SA 2.0)

Jakutská republika (Sacha)

Obrovitá Jakutská republika (Sacha), najrozľahlejšia zo všetkých administratívnych jednotiek v Rusku, pokrýva gigantické územie na ruskom Ďalekom Východe s rozlohou vyše 3 milióny km², kde žije takmer milión obyvateľov. Táto enormná plocha sa svojou veľkosťou môže odvážne prirovnať k indickému subkontinentu (či tretine Európy). Úžasný 270-tisícový Jakutsk, správne centrum celej oblasti, sa považuje za najchladnejšie (veľko)mesto planéty. Aj keď v júli sa občas vyskytujú “tridsiatky”, priemerná najnižšia teplota v zimných mesiacoch sa pohybuje okolo -40 °C.

Do Jakutska sa dostanete po zemi “len” desať mesiacov v roku

Magický Jakutsk sa rozkladá na brehu mohutnej veľrieky Lena, širokej v týchto miestach okolo 2 km (počas pravidelných jarných záplav vplyvom topiaceho sa ľadu a snehu však dosahuje aj šírku okolo 10 km). V tomto čase (poačs mája) sa do mesta vôbec nedostanete pozemnou dopravou, keďže lodnú prepravu po Lene (resp. z jedného brehu rieky na druhý) blokujú plávajúce ľadové kryhy.

Zlepší Amursko-jakutská magistrála prístup do Jakutska?

Zatiaľ čo v letných mesiacoch spája obe strany Leny lodná doprava, v zimnom období sa jazdí po jej zamrznutej hladine. Budovaná železničná Amursko-jakutská magistrála už dosiahla blízkosť mesta Jakutsk na druhom brehu Leny (Nižný Besťjach), avšak komplikovanou otázkou ostáva premostenie tejto veľrieky. Jakutsk a prakticky celý región vrátane novej železničnej trate “stojí” totiž na permafroste.

Navštívite Múzeum mamutov alebo sa poplavíte po Lene?

Samotné hlavné mesto Jakutskej republiky upúta nielen svojimi mnohými múzeami. Zrejme k najlákavejším z nich patrí “Múzeum mamutov”, kde nájdete pravdepodobne najhodnotnejšie pamiatky na týchto pravekých pamätníkov dávnych časov a doby ľadovej v rámci celého sveta. V letnom období máte možnosť plaviť sa po Lene – k obdivuhodnému skalnému útvaru “Lenské stĺpy”, občasné plavby smerujú do Usť Kuť v Irkutskej oblasti (spojnica s Transsibírskou magistrálou) a pri troche šťastia (a šikovnosti) sa dá dostať i do prístavu Tiksi v okolí ústia Leny do Severného ľadového oceánu.

Do Jakutska Transsibom, Amursko-jakutskou magistrálou a obávanou cestou M-56

Pokiaľ by ste mali záujem spojiť návštevu Jakutska s Transibírskou magistrálou, ďalšou variantou môže byť absolvovanie jednej cesty do jakutskej metropoly letecky a opačný smer uskutočniť pozemnou dopravou na trase do Tyndy (BAM) alebo Skovorodino/Bamovskaja (Transsib), Tynda – Tommot (Amursko-jakutská magistrála) a zvyšných približne 450 km Tommot – Jakutsk maršrutkou/taxi (plus loďou cez Lenu).

Fantastická “Road of The Bones” (Kolyma Highway)

Nepochybne k fascinujúcim cestovateľským cieľom a výzvam pre odvážnych sa zaraďuje tzv. Kolymská cesta, o ktorej výstavbu sa zaslúžili hlvne väzni zo stalinistických “pracovných” táborov – gulagov. Viac ako 2200 km dlhá trasa, spájajúca pevninský Jakutsk s prímorským Magadanom na pobreží impozantného Pacifiku, patrí k najväčším výzvam na svete nielen pre priaznivcov off road jazdenia (či už na motocykloch alebo 4WD). Aj keď celá “Kolyma Highway” sa radí k vskutku náročným a nebezpečným “projektom”, v minulosti ju úspešne zdolalo i niekoľko českých a slovenských cestovateľov.

Excelentná dokumentaristika aj na tému Kolymskej cesty

Vynikajúci dokument tak trochu i na tému “Road of The Bones” alias Kolyma Highway sa podarilo nakrútiť (v r. 2004) hercom Ewan McGregor a Charlie Boorman v rámci ich cesty okolo sveta na motorkách pos d názvom “Long Way Round”. Jednoznačnú pochvalu si zaslúži švajčiarsky kameraman a motocyklista v jednej osobe Claudio von Planta za výbornú prácu kamery v ťažkých podmienkach.

Najchladnejšie lokality našej planéty

Do rovnakej kategórie náročnosti spadá Ojmjakon v oblasti Kolymskej cesty – najchladnejšie trvalo obývané miesto na celej modrej planéte. Ojmjakon sa nachádza zhruba na polceste tohto náročného prechodu medzi Jakutskom a pacifickým prístavom Magadan. V roku 1924 tu bola nameraná teplota −71.2 °C, ktorú prekoná v podstate iba legendárna ruská výskumná stanica Vostok v Antarktíde (−89,2 °C), položená pri úžasnom “obávanom” zamrznutom jazere toho istého názvu.

Petrohrad

Peterhof
Grandiózny palác Peterhof neďaleko Petrohradu (Foto: David Orban/Flickr/CC BY 2.0)

Petrohrad

Impresívny 5-miliónový Petrohrad – často prezývaný i “Benátky severu”, druhé najľudnatejšie ruské sídlo a zároveň najsevernejšie viac ako miliónové mesto planéty, Vás čaká v západnej partii Ruska pri ústí rieky Neva do Fínskeho zálivu. Od hraníc s Fínskom ho delí približne 200 km na západ, zatiaľ čo hraničné pásmo s Estónskom leží zhruba 150 km smerom na juhozápad.

Mesto Petra Veľkého aj ďalších ruských osobností

Petrohrad založil v roku 1703 cár Peter Veľký a do roku 1918 bol hlavným mestom Ruska (po spomínanom ruskom panovníkovi nesie i svoj názov). Medzi dôležité osobnosti, ktoré ho preslávili, patria okrem iných Alexander Puškin, Fiodor Dostojevskij, Modest Musorgskij, Nikolaj Rimskij-Korsakov, Dmitrij Šostakovič, Piotr (Iľjič) Čajkovskij, Michail Lomonosov a množstvo ďalších.

Fantastické paláce, pevnosti, chrámy i námestia

Určite nevynechajte barokovo-neoklasicistický Zimný palác, v minulosti sídlo ruských vládcov a priľahlé múzeum Ermitáž, rozprestierajúce sa na brehu Nevy. (Na druhej strane petrohradskej rieky, na Zajačom ostrove, istotne Vašu pozornosť upúta impozantná Petropavlovská pevnosť.) Z námestia pred Zimným palácom, Dvorcóvaja plóšaď, skúste cez Dvorcóvij most pokračovať na majestátny Vasilievskij ostrov; opačným smerom začína najvýznamnejší petrohradský bulvár Nevskij prospekt.

Ďalšie cestovateľské špeciality

V tejto partii nájdete i nádherný Chrám božieho vzkriesenia, postavený na pamiatku ruského patriarchu Alexandra II. Fanúšikovia námorníctva a vojnovej histórie si neodpustia prehliadku krížnika Aurora, v súčasnosti so štatútom námorného múzea. Toto preslávené plavidlo začalo svoju kariéru počas rusko-japonských vojen v roku 1904 a najväčšiu slávu zožalo 7. novembra 1917 (VOSR).

Archangelská oblasť

Slovki
Solovecké ostrovy (Solovki) v Bielom mori (Linazet/Wikimedia Commons/CC BY-SA 3.0)

Archangelská oblasť

Majestátna Archangelská oblasť Vás čaká v severnej časti európskej partie Ruska na území s rozlohou 587 tisíc km² (porovnateľné s veľkosťou Francúzska), kde žije okolo 1,2 milióna obyvateľov. Na západe hraničí s (ruskou) Karéliou, na juhu susedí s Vologdovskou oblasťou a Kirovskou oblasťou, za východného suseda má Rebubliku Komi, kým na severe sa stretáva z Neneckým autonómnym okruhom (administratívne súčasť oblasti) a impresívnym Bielym morom.

Najnedostupnejšie kúty Európy?

Do Archangelskej oblasti spadajú i fenomenálne polárne súostrovia Zem Františka Jozefa a Nová Zem. Znamenitý “Mys Fligeli” (81°50′35″S) na pobreží Rudolfovho ostrova v súostroví Zem Františka Jozefa býva pokladaný za najsevernejší bod Eurázie (od grandiózneho Severného pólu ho delí vzdialenosť 911 km). Naopak famózny “Mys želania” na brehoch Severného ostrova v súostroví Nová Zem býva označovaný za najvýchodnejšie miesto Európy (68°34′54″V).

Prístavný Archangelsk i magické Solovecké ostrovy

Samotný (zhruba 350-tisícový) Archangelsk, administratívno-politické centrum rovnomennej oblasti, Vás čaká pri ústí rieky Severná Dvina do Bieleho mora. K najpopulárnejším cestovateľským pozoruhodnostiam regiónu sa zaraďujú nepochybne nesmierne fotogenické Solovecké ostrovy (Solovki). Geniálny “Solovecký monastýr” pamätá vládu Ivana Hrozného aj neskorší účel “táborov zvláštneho určenia” či zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (ako jedna z prvých ruských pamiatok).